Oznam: Majte prosím trpezlivosť pri načítávaní stránok. Stránky sú znova pod útokom.

Zavrieť

Zhromaždenie ukronacistov na bratislavskom Slavíne má dohru: Banda primitívnych priaznivcov banderovského režimu v Kyjeve blokovala vojenským veteránom cestu k pamätníku a vyhrážala sa bývalej partizánke. Zväz protifašistických bojovníkov odkryl šokujúce skutočnosti!

13.05.2022 | 11:08
  2
Skutočných, nefalšovaných protifašistických bojovníkov Karola Kunu a Annu Bergerovú, ktorým hrude zdobili štátne rady a medaily, nepripustili položiť kvety k bráne do pietnej siene.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) uverejnil šokujúce informácie ohľadom okolností nevpustenia niektorých jeho členov, vrátane veteránov SNP a bývalých partizánov, k pamätníku Slavín s účelom položiť veniec pri príležitosti osláv výročia porazenia fašizmu. Slavín mala mať v dňoch 8.-9. mája rezervovaný aktivistická organizácia „Mier Ukrajine“, ktorá len s veľkými výhradami bola ochotná k pamätníku pustiť najvyšších predstaviteľov zväzu. Podľa vedenia oblastnej organizácie zväzu v Bratislave sa otvára otázka, či je vhodné poskytnúť pamätník na dva dni konkrétnej organizácii v čase, kedy tam pravidelne a dlhé roky chodí klásť vence široká verejnosť. Polícii ešte predvčerom za postup na Slavíne ďakoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

 

„Bratislavské Staré Mesto pôvodne na takmer celé tieto dva dni prepožičalo mohylu s cintorínom takmer sedemtisíc sovietskych osloboditeľov pračudesným mierovým aktivistom. Skutočných, nefalšovaných protifašistických bojovníkov Karola Kunu a Annu Bergerovú, ktorým hrude zdobili štátne rady a medaily, nepripustili položiť kvety k bráne do pietnej siene, respektíve im ukázali, že tam musia vyjsť mimo schodiska po polmetra vysokých kvádrov, čo bolo pre týchto starých ľudí nepredstaviteľné,“ popisuje situáciu na Slavíne predseda oblastnej organizácie SZPB v Bratislave Martin Krno na fanúšikovskej stránke SZPB.

Vulgárne vyhrážky bývalej partizánke

A kto boli vlastne ľudia, ktorým organizácia „Mier Ukrajine“ spolu s políciou v konečnom dôsledku zamedzila prístup k hlavnej časti pamätníku na Slavíne? SZPB sa vo svojom stanovisku rozhodol priblížiť príbeh partizánky, ktorá pod pamätníkom márne čakala na riadne pripomenutie si udalostí, za ktoré by aj jej mali vďačiť všetky generácie.

„Anička Bergerová, partizánka u Čapajevovcov, ktorá sa už bez bariel nikam nedostane, ´na mieste činu´ poskytla pre médiá, ako už zvykne, emotívny, protivojnový rozhovor. Hneď na druhý deň sa prostredníctvom telefonátov a sociálnych sietí stala terčom hrubých urážok od kadejakých anonymných rusofóbnych extrémistov. Mimochodom, je rusínskej národnosti, ktorú na rozdiel od iných európskych štátov Ukrajina dosiaľ neuznáva,“ priblížili príbeh partizánky.

Podobnú situáciu ešte nezažili

Krno tvrdí, že členovia SZPB desiatky rokov podobnú situáciu nezažili. Zákon o zhromažďovaní si totižto zväz vykladá tak, že na položenie vencov, kvetov, alebo iné pripomenutie si významnej udalosti slovenských dejín nie je potrebné riadne nahlasovať, lebo nejde o žiadnu akciu, ani protest.

„Za 32-ročnú existenciu zákona o zhromažďovaní nik na Slovensku pietny akt kladenia vencov na hroby padlých povstalcov a osloboditeľov našej vlasti za dajakú manifestáciu či demonštráciu nepovažoval a úrady miestnej samosprávy v takýchto prípadoch oznamovaciu povinnosť nevyžadovali. Ani v Bratislave,“ argumentuje Krno.

Tentokrát však všetko bolo inak: „Keď sme však kládli vence na Slavíne pri 77. výročí oslobodenia hlavného mesta, predstavitelia jednej politickej strany nás upozornili, že oni oficiálne nahlásili svoju prítomnosť na 11. hodinu, tak sme sa bez problémov dohodli, že pôjdeme vzápätí za nimi. V hlavách nám ale zasvietila kontrolka a tak sme zabehli kvôli oslavám Dňa víťazstva na úrad Starého Mesta. Tam sme sa dozvedeli, že istá nemenovaná organizácia podala oznámenie na zaujatie verejného priestranstva na Slavíne už 23. marca a to hneď na dva dni!!! Na štátny sviatok 8. mája a na 9. máj, ktorý najmä starší členovia SZPB považujú za svoj najväčší sviatok, lebo vtedy sa dočkala slobody aj Praha, ktorá bola vtedy aj naším hlavným mestom.“

Polícia pomáhala proukrajinským aktivistom

Zástupcovia SZPB sa neskôr dočkali a dostali sa do komunikácie so zástupkyňou iniciatívy „Mier Ukrajine“. Tá však voči organizácii postavenej na silnej protifašistickej tradícii nebola ani náhodou zhovievavá. Prišli aj vyhrážky zásahom polície. Z videí je pri tom jasné, že polícia aj reálne pomáhala aktivistom pamätník blokovať. To, aké nebezpečenstvo pre priebeh akcie iniciatívy „Mier Ukrajine“ predstavovali veteráni SNP, však vo svojich posledných vyjadreniach nevysvetlila ani polícia, ani samotný policajný prezident. „Na otázku, či tam nepustia s vencami ani predsedu parlamentu a členov vlády, trocha znervóznela, ale na ďalšie naše argumenty opakovane reagovala, že ak tam prídeme, zakročí proti nám polícia,“ dodal k téme Krno.

TAK TEDA KOMU PATRÍ SLAVÍN?!

Celý status zástupcov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB):

O 8. či 9. máji sa zvyklo písať, ako sa v slnečných lúčoch prebúdza kvitnúca Bratislava a občania sa ponáhľali na Slavín, aby mohli vzdať úctu tým, ktorí im v krvavých bojoch proti nacistickým okupantom priniesli slobodu a život vo večnom mieri. Zdá sa, že tomu je už definitívny koniec.

Bratislavské Staré Mesto pôvodne na takmer celé tieto dva dni prepožičalo mohylu s cintorínom takmer sedemtisíc sovietskych osloboditeľov pračudesným mierovým aktivistom. Skutočných, nefalšovaných protifašistických bojovníkov Karola Kunu a Annu Bergerovú, ktorým hrude zdobili štátne rady a medaily, nepripustili položiť kvety k bráne do pietnej siene, respektíve im ukázali, že tam musia vyjsť mimo schodiska po polmetra vysokých kvádrov, čo bolo pre týchto starých ľudí nepredstaviteľné.

Vulgárne sa vyhrážajú bývalej partizánke

Anička Bergerová, partizánka u Čapajevovcov, ktorá sa už bez bariel nikam nedostane, „na mieste činu“ poskytla pre médiá, ako už zvykne, emotívny, protivojnový rozhovor. Hneď na druhý deň sa prostredníctvom telefonátov a sociálnych sietí stala terčom hrubých urážok od kadejakých anonymných rusofóbnych extrémistov. Mimochodom, je rusínskej národnosti, ktorú na rozdiel od iných európskych štátov Ukrajina dosiaľ neuznáva.

Za 32-ročnú existenciu zákona o zhromažďovaní nik na Slovensku pietny akt kladenia vencov na hroby padlých povstalcov a osloboditeľov našej vlasti za dajakú manifestáciu či demonštráciu nepovažoval a úrady miestnej samosprávy v takýchto prípadoch oznamovaciu povinnosť nevyžadovali. Ani v Bratislave.

Keď sme však kládli vence na Slavíne pri 77. výročí oslobodenia hlavného mesta, predstavitelia jednej politickej strany nás upozornili, že oni oficiálne nahlásili svoju prítomnosť na 11. hodinu, tak sme sa bez problémov dohodli, že pôjdeme vzápätí za nimi. V hlavách nám ale zasvietila kontrolka a tak sme zabehli kvôli oslavám Dňa víťazstva na úrad Starého Mesta.

Trápny verklík úradníkov

Tam sme sa dozvedeli, že istá nemenovaná organizácia podala oznámenie na zaujatie verejného priestranstva na Slavíne už 23. marca a to hneď na dva dni!!! Na štátny sviatok 8. mája a na 9. máj, ktorý najmä starší členovia SZPB považujú za svoj najväčší sviatok, lebo vtedy sa dočkala slobody aj Praha, ktorá bola vtedy aj naším hlavným mestom. Na naše dôrazné pripomienky ctené úradníctvo reagovalo iba verklíkovaním spomínaného zákona.

O aké superaktívne združenie ide, nám odmietli prezradiť. Vraj, kto skôr príde, ten skôr melie... V podobných táraninách pokračovali, keď sme ich upozornili na to, že náš Zväz je iba jedna z mnohých organizácií, ktoré na Slavín s úctou vtedy chodieva a že sa to bude riešiť na vyššej politickej úrovni (vzápätí sme o tom informovali niektorých ústavných činiteľov) a že pani starostka bude mať z toho pred blížiacimi sa miestnymi voľbami veľký škandál.

Slúchadlo sme položili, no o niekoľko minút nám zatelefonovala pani, ktorá sa predstavila, že zastupuje slovenskú občiansku iniciatívu Mier Ukrajine (to sú tí, čo dva mesiace parkovali s belaso-žltým traktorom pred Veľvyslanectvom RF). Vraj ich o nás informovali z úradu a zopakovala, že oni majú celý areál pohrebiska vojakov Sovietskej armády obsadený na dva dni od skorého rána do večera iba pre seba („a pro naše dítky“).

Na otázku, či tam nepustia s vencami ani predsedu parlamentu a členov vlády, trocha znervóznela, ale na ďalšie naše argumenty opakovane reagovala, že ak tam prídeme, zakročí proti nám polícia. Tak sa skončilo naše dohadovanie. Toto píšeme aj pre členov SZPB z ostatných miest a obcí, kde pri oslavách zväčša normálne spolupracujú s primátormi a starostami, aby predtým, ako nás začnú odsudzovať, vedeli, ako to chodí v Bratislave. Len tak medzi rečou, my sme už na obdobných pietnych aktoch primátora Matúša Valla už nevideli dva a pol roka.

Miestni policajti vyšli v ústrety

Úradníčka zrejme po rozhovore so starostkou Zuzanou Aufrichtovou nám už so zmierlivejším hlasom zavolala, však sa ešte hádam dajako dohovoríme, počkajme tri dni. Napokon z toho bolo stretnutie na úrade za účasti aj štyroch „proukrajinských“ aktivistov. Tí sa pri každom spomenutí Katky Frišovej, že „veď my ideme vzdať hold nielen ruským, ale aj ukrajinským vojakom“, postavili na špičky a syčali, ako môžeme byť bojovníci proti fašizmu, keď podporujeme „fašistický režim prezidenta Putina“.

Potom sme sa dozvedeli, že im zrazu stačí na akciu už iba jeden deň – pondelok 9. mája, ale ak tam prídeme, zakročia proti nám mestskí policajti. Čo čert nechcel, práve oni nám na druhý deň zatelefonovali, aby sme pokojne prišli v pondelok, že zabezpečia, aby naša delegácia položila kvety až hore na Slavíne. A tak sa aj stalo. V nedeľu predobedom sa tam s kvetmi a zástavami spontánne zišlo niekoľko stoviek občanov. Nik z nich netušil, že iba kvôli našej iniciatíve tam pred nimi nik nepostavil bariéry.

Poobede tam išla s vencom naša zostava pod vedením predsedu SZPB Pavla Sečkára, pričom sme si podali ruky s naším členom, predsedom NR SR Borisom Kolárom a ministrom práce Milanom Krajniakom (tiež za hnutie Sme rodina), zástupcami okresného úradu BA a, čuduj sa svete, s jedinou predstaviteľkou samosprávy Zuzanou Aufrichtovou. Že by sa v niekom pohlo svedomie?

A v pondelok, ako sme už písali, bolo „veselšie“. Zo desať aktivistov tam čítalo mená tých, ktorí zahynuli na Ukrajine od roku 2014 po súčasnosť. Keď sa zoznam minul, chytil sa jeden z nich huslí. Mávali belaso-žltými zástavami. Nám sa vďaka pochopeniu policajtov podarilo vyjsť až hore k mohyle, vzápätí za nami aj delegácii Slovensko-ruskej spoločnosti na čele s Jánom Čarnogurským. Potom akoby sa vody uzavreli.

Symbolicky pod pravoslávnym krížom

S členmi SZPB z Bratislavského kraja, Prievidze, Partizánskeho a zo širšieho okolia Banskej Bystrice sme zišli na východnú terasu areálu, kde sme si priam symbolicky pre súčasnú dobu pod dreveným pravoslávnym krížom od majstra Klementa Trizuljaka vypočuli príhovor nášho člena, bývalého politika a diplomata Petra Weissa (prinášame na inom mieste).

Mimobratislavskí odbojári sa následne presunuli do sídla Ústrednej rady SZPB na Štúrovej ulici, kde im kurátor Ladislav Skrak poskytol odborný výklad k expozícii Za slobodu! Ocenili, že výstava mapuje slovenské dejiny už od štúrovských čias, nevynecháva ani zahraničný odboj a divák sa zoznámi aj s plastikami a dielami viacerých významných umelcov.

Tak sa pre nás skončil deviaty máj. Aký míting popoludní prebehol v réžii „aktivistov“ na Slavíne, ako vyzeral ich pochod mestom a málo početné zhromaždenie na Námestí SNP, to už bolo mimo nás a určite mimo osláv 77. výročia oslobodenia a skončenia druhej svetovej vojny v Európe.

EXTRA TEXT

Podľa zákona vás nemusia pustiť na pohreb

Začiatkom roka 1990 federálny parlament prijalo navonok superliberálny zákon o zhromažďovaní, ktorý odvtedy niekoľkokrát poslanci novelizovali. Z neho sa dozviete, že na verejnom priestranstve si môže aj niekoľko mesiacov dopredu na teoreticky neobmedzenú dobú kadekto, súkromná osoba či pofidérna organizácia zvolať demonštráciu.

Hádam si ľudia ešte pamätajú, ako opozičný poslanec Igor Matovič obsadzoval námestia v centre slovenskej metropoly na demonštrácie, ktoré sa potom ani nekonali. Oznamovaciu povinnosť zo zákona nemajú iba cirkvi a náboženské spoločenstvá, na púte môže prísť hoci aj 300-tisíc ľudí, ktorí sa nielen modlia, no počúvajú aj všelijaké, nielen náboženské prejavy. Poslanci NR SR sa tiež dodatočne zabarikádovali paragrafom, podľa ktorého sa ľudové protesty nemôžu konať v určitej vzdialenosti od miesta, kde rokuje parlament.

Cirkevné púte bez obmedzení

Však dobre, ale takéto obmedzenia sa nevzťahujú na „svetské“ pietne akty, dokonca ani na pohreby. Všetky verejnosti prístupné priestory, ktoré nie sú v súkromnom vlastníctve, teda nielen námestia, ulice, parky či štadióny, no aj cintoríny, civilné alebo vojenské, sa môžu stať dejiskom podujatia, hoci v tom priestore s nevhodným charakterom.

Napríklad dajaký „nekrofil“ oznámi starostovi, že na tamojšom cintoríne bude mať dva dni od rána do večera Haloweenparty, a obec mu to nesmie zakázať. Aj civilné pohreby budú musieť počkať, pokiaľ sa pozostalí nedohodnú s príslušným arogantným narcistom. Obce a ich predstavitelia však nie sú celkom vydaní napospas týmto zneužívateľom demokracie.

Stačí, aby si prečítali prvý odsek paragrafu č. 8:

„Keď si (1) Obec môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas.“

Konšeli nemusia, ani nechcú

Teda obec môže, ale nemusí. Úradníci, ktorí na svojich stoličkách nesedia prvý deň, by však mali vedieť, čo sa rok čo rok deje začiatkom mája na Slavíne. Dokonca aj vlani a predvlani počas korony. Ale prečo by takto duchaplne uvažovali konšeli z bratislavského Starého Mesta?!

Veď tí ihneď po začatí Putinovej invázie na Ukrajinu zrušili ruskej ambasáde všetky štyri parkovacie miesta na ulici, ktorej časť vzápätí premenovali podľa zavraždeného disidenta (súd dosiaľ nezistil priamu súvislosť s Kremľom) a odmietli ďalej ambasádu dopredu informovať o schválených demonštráciách pred veľvyslanectvom. Čuduj sa svete, Moskva sa týmito veľkými, no prázdnymi gestami nedala zastrašiť a vo vojenskej agresii pokračuje...

V každom prípade viaceré paragrafy zákona o zhromažďovaní sú postavené na hlavu. Zákonodarca by sa mal vážne zamyslieť, či by sa mal ďalej aplikovať na cintoríny všeobecne, rozhodne nie však na pietne miesta celoslovenského významu, ako je Mohyla M. R. Štefánika na Bradle, Vojenský cintorín padlých príslušníkov Čs. armádneho zboru nad Liptovským Mikulášom, Národný cintorín v Martine, najväčšie cintoríny Sovietskej a rumunskej armády vo Zvolene, v Michalovciach a samozrejme i národná kultúrna pamiatka na Slavíne.

Martin Krno, predseda Obl.o. SZPB Bratislava

Zdroj: ereport.sk / Facebook


Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti